Kresťanské princípy u Fullu

RUŽOMBEROK (Michaela Milá, foto SNG) - Inšpirované Fullom je jednou z pravidelných víkendových aktivít Galéria Ľudovíta Fullu. Počas uplynulých veľkonočných sviatkov sa pracovníci galérie venovali téme viera. „Viera predstavuje pre každého človeka niečo iné. Pre niekoho vyjadruje vzťah k Bohu, pre iného môže charakterizovať dôveru v nejakého človeka, inštitúciu, náuku. Pre ďalšieho sa môže spájať s vierou v seba, dôverou k vlastnému úsudku a pod. Epistemológia alebo teória poznania, ktorá je filozofickou disciplínou skúmajúcou ľudské poznanie, jeho vznik a predmet, sa zase na vieru pozerá vo význame presvedčenia, že niečo je skutočné a pravdivé (ktoré však môže byť tak pravdivé ako aj mylné). V zúženom zmysle možno cez náboženský, psychologický či epistemologický význam vieru pokladať (v prenesenom zmysle) za „svetlo na konci tunela“, ktorého potreba sa zakaždým aktualizuje v čase a v situácií pre ňu príznačnej. Tak ako aj teraz, v čase pandémie, kedy veríme, že raz skončí.“
Viera a tvorba, ani jeden z pojmov nebol nadradený či podradený, ale vo vzájomnej súvzťažnosti a vnútornej výbave Ľudovíta Fullu, boli „svetlom“ v čase existenčnej neistoty vojnových rokov: „Tieto roky trpkosti, ako si ich sám nazval, okrem vojny priniesli aj stratu jeho blízkeho priateľa Mikuláša Galandu (1938), či zrušenie európsky otvoreného výtvarného učilišťa - Školy umeleckých remesiel (1939). Režim novovzniknutého slovenského štátu sa staval k modernému umeniu nepriateľsky, následkom čoho sa Fulla stiahol z výtvarného života. Umelec sa v tých časoch zameral zvlášť na techniku grafiky, v súvislosti s ktorou vzniklo niekoľko kolorovaných drevorezov na motívy ukrižovaného Krista s názvom Malé ukrižovanie (1937) a Ukrižovanie (1937).“ Ako uvádzajú pracovníci galérie na svojej facebookovej stránke, Fullovmu expresionistickému rukopisu ustúpili upokojené formy a citlivosť v ruke, nasmerovaná k vnímaniu ruskej ikonopisnej maľby, ktorá tiež patrila k inšpiráciám pri koncepcii obrazov s biblickými námetmi. „Podstatou umelcovho grafického prejavu sa stáva kontrast čiernej a bielej, obmedzená škála farebných tónov, väčší rozsah štylizácie a abstrahovania. Kompozícia diel so znakmi plošnosti a lineárnosti vytvára harmóniu, ktorá je zároveň akousi metaforou vyššieho božského princípu. Na tieto dva kolorované drevorezy nadväzujú neskoršie maliarske diela Ukrižovanie (1939) a Malé ukrižovanie (1942), ktoré sú vrcholom fullovskej interpretácie západných gotických Ukrižovaní a východnej ikonopisnej maľby. Fulla bol veriacim človekom. Záujem o spracovanie biblických tém a inšpirácia stredovekým umením najskôr pramenili z rodinných tradícií a hlboko zakorenených kresťanských princípov a myšlienok, ktoré mu, ruka v ruke s jeho výtvarnou citlivosťou, mohli pomôcť zvládnuť obdobie rokov trpkosti, a teda aj nájsť vlastné pomyselné svetlo v šedi spletitej reality.“