NORMÁLNE MEDIÁLNE

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - To, že ctený čitateľ má pred sebou teraz Ružomberský hlas nie je samozrejmou záležitosťou. Aspoň nie pre tých, ktorí zažili autokratický režim komunistov. Dvojtýždenník regiónu Ružomberok, s podtitulom Noviny vášho domova, môže pravidelne vychádzať práve vďaka slobodným pomerom a demokratickému nastaveniu našej spoločnosti.
Nadpomery pomerov
Pomery v našej socialistickej vlasti boli pod prísnou kontrolou vládnucej strany komunistov najmä v mediálnej oblasti. Trochu nad normu pomerov, teda nadpomery, sme si žili v závere šesťdesiatych rokov, keď nastalo politické oteplenie a uvoľnenie prísneho pohľadu noriem systému.
Práve vtedy sa narodili aj tieto noviny Ružomberský hlas.
Bez predchádzajúceho súhlasu nemohol nikto, len tak sám od seba, niečo vydávať, nieto ešte rozmnožovať a tlačiť. Napísať vlastnú knihu a vo vlastnom náklade, ako sa to bežne robí teraz, napĺňalo hneď niekoľko trestných paragrafov. Takzvané samizdaty a prekladová zahraničná literatúra sa tajne preklepávali v 7-8 kópiách na tenký papier cez indigo na písacom stroji.
Ani malý školský časopis sa nemohol vydávať bez súhlasu nadriadených orgánov. Rozmnožoval sa na cyklostilovom stroji. Tvrdá fólia, blana, sa popisovala písacím strojom. Pretlačením znakov vznikol mechanicky zrkadlový obraz textu, ktorý oterom o farbu sa prenášal na papier. Bolo to pomerne nekvalitné a pri chybe, omyle v texte, sa musela prepisovať celá strana. Poškodená fólia sa musela vrátiť, všetky boli prísne porátané a registrované.
Matka Tereza
Aj Ružomberok, tak ako celá naša spoločnosť, kráčajúc za svetom, bol zasiahnutý zavádzaním televízneho signálu. Mediálna bomba 50-tych rokov, televízia, vyplnila nadostač voľnočasový záujem spoločnosti. Každý večer sa túžby, nádeje a pri výpadku signálu aj modlitby Ružomberčanov, obracali ku jedinému televíznemu vysielaču nad mestom. Na Kalvárii, za lyžiarskym mostíkom, postavili pamätnú stavbu TRZ, televízne retranslačné zariadenie, dôverne Tereza. Vysielalo sa, samozrejme, na jednom kanáli a programe. Najskôr len večer, potom aj odpoludnia.
Začiatkom 70. rokov sa začalo vysielať farebne a pribudol aj druhý program. Nie však vo všetkých mestách. Tak museli Ružomberčania so závisťou vzhliadať k mestu Martin, kde 2. program bežal bez problémov už pár rokov skôr. Dostupný bol len na Smrekovici, čo pre nás pôsobilo takmer ako zázrak, že možno na jednom prijímači sledovať dva programy. Vybudovali sa vysielače na Mníchu a Úložisku nad Liptovskou Marou. Kvalita tv signálu v našom meste potom nepomerne stúpla.
Staršie typy televízorov sa museli dopĺňať dokúpeným prijímačom, konvertorom, pre pásmo UHF, kde sa 2. televízny program Československej televízie šíril.
Páter rádiotechnik
Elektrónkovými súčiastkami nabité prijímače mali aj vysokú poruchovosť. Televízny opravár mal každé popoludnie, pri návštevách domácností, prežívajúcich traumu z pokazeného prístroja, čo robiť. Opravovňa rádií bola v centre mesta, kde je teraz kaderníctvo Sympatia. Partia opravárov, spolu s charizmatickým pátrom jezuitom, z Vlkolínca, Pavlom Horským, robila opravy všetkých druhov rádií, ktoré vtedajší trh ponúkal. Aj kúpa nového prístroja sa u tých opatrnejších neobišla bez predchádzajúcej konzultácie s pátrom-odborníkom.
Neskôr sa všetky druhy opráv, vrátane televíznych, sústredili v novom vybudovanom stredisku Liptov, dnes je tam mestská polícia.
Napriek hustej sieti vysielačov a moderných možností šírenia kvalitného signálu, Ružomberok ešte stále ťahá za kratší koniec. Mnohí určite potvrdia, že signál rádia Slovensko 1, na frekvencii 103,8 MHz, kde sa vysiela, je pomerne, najmä voči komerčným rádiám, slabý a s námahou sa ladí. Často sa tu musíme uspokojiť len s jeho príjmom v režime mono.
Krásne nohy
Mediálny priestor v trhovom hospodárstve predstavuje kolbište plné boja o záujem a pozornosť čitateľa, poslucháča, diváka.
A informácia má mimoriadnu hodnotu. Najmä tá dobrá.
Už Biblia vyzdvihuje jej cenu, keď hovorí, že „sú krásne nohy posla dobrej zvesti.“ Od bežiacich nôh sa dnes šírenie zvesti, informácie, dostalo storočiami do takmer neuveriteľných polôh. Ako samozrejmosť vnímame skutočnosť, že sa akákoľvek správa, obrazová či zvuková, o textovej ani nehovoriac, dostane za pár sekúnd na druhý koniec sveta. Genialita umu a techniky.
Fasády súčasných domov a obytných budov sú neraz posiate satelitnými anténami, ktoré čeria hladinu stoviek televíznych programov. Koncom osemdesiatych rokov bola montáž takej okrúhlej antény na budovu aj možnou pozvánkou na vyšetrovanie bezpečnostnými zložkami socialistického štátu.
Strach komunistov pred informáciou bol viac než veľký. Dnešný internet by bol ďalším zabijakom pre totalitný režim. Otvorený svet pre šírenie informácie dáva živnú pôdu kvitnutiu pravdy.
Diváň, divák a médiá
Svet kropený mediálnym dažďom sa zmenil na smetisko s nepreberným množstvom kohútov. Zrnko diváckeho záujmu sa ťažko získava. Hokejisti, kuchári a záhradníci obsadili samostatné programové relácie. Diváci zase diváne, gauče a sedačky. Vznikli dokonca monotematické vysielacie kanály. Chrlia sa správy všetkého druhu, dokonca, čím horšie, tým lepšie, nie len tie obľúbenejšie „s krásnymi nohami.“
Ružomberok, aj keď v malej miere, nestojí bokom. V spravodajskom svete doluje už celé roky najmä Ružomberský hlas, ku ktorému pribudol neskôr tiež dvojtýždenník Spoločník. Mesačnú periodicitu má publicistický RK Magazín. V socialistickej minulosti sme boli v Ružomberku spravodajsky odkázaní na tlačenú formu miestnej informácie len prostredníctvom závodných novín. Noviny Týždeň a Textilák boli vo vydavateľskej produkcii priemyselných gigantov mesta. Aspoň čo-to z mestských udalostí tam občas preniklo. Podobne ako v týždenníku Liptov, orgáne Okresného výboru KSS, ktorý vychádzal v Liptovskom Mikuláši. Dnes sa ocitá v transformovanej podobe ako MY Liptov.

Tromfy v rukách
Silnou ružomberskou mediálnou kartou je Katedra žurnalistiky,
z Filozofickej fakulty. Práve vďaka Katolíckej univerzite môže naše mesto hrať s takýmito veľkými tromfami. Pomyselnú čerešničku tu tvorí člen rady pre televízne vysielanie a retransmisiu Pavel Izrael, vedúci katedry. Aj takto môže Ružomberok tvrdiť muziku mediálneho koncertu Slovenska. Nuž, kedy by sa Ružomberok dostal na vrchol pozornosti aj mediálneho sveta, nebyť demokratického pohybu v spoločnosti, vďaka ktorému mohla práve aj v našom meste vzniknúť takáto univerzita.
Televízia v meste
Do kolekcie mediálnych tvorcov nášho mesta patrí už druhé desaťročie Mestská televízia Ružomberok, MTR. Týždenná periodicita spravodajstva sa dopĺňa aktuálnou publicistikou a dokumentárnymi reláciami. Na škodu jej kvalitnej programovej náplne ostáva ujma v úzkom okruhu šírenia signálu.
Efekt a hodnota takejto stanice sa lomí zlomkovou čiarou sledovanosti, a tá je zase limitovaná dostupnosťou.
Šírenie signálu cez kábel si môžu u nás pochvaľovať najmä sídliská a hlavné ulice. Napriek ixtým rozkopávkam chodníkov a ulíc u nás v meste, neprišlo ku snahe rozšíriť dosah káblových rozvodov. Televíznu káblovú sieť nemá tak stred mesta, ako ani mestské časti. Význam lokálneho spravodajstva je nesporný. Ružomberčanov určite viac zaujíma, čo sa deje na ich radnici, či ulici. Viacej, ako celoštátne vysielanie, informujúce o snehovej kalamite v hlavnom meste.
Televízia Liptov z Liptovského Mikuláša, tiež Mestská televízia Dolný Kubín, ako aj Turiec z Martina, vysielajú svoj signál aj prostredníctvom Mágio televízie od Telekomu. Celoštátny dosah.
Možno aj trošku odborný názor autora tohto článku zastáva stanovisko, že práve tá naša, ružomberská televízia, má oproti spomínaným zo susedných miest, v kvalite, vo viacerých smeroch navrch.
Mediálne na ulici
Ulice, prechádzky v parku, či posedenia v kaviarňach aj nášho mesta Ružomberok, plnia ľudia šmátrajúci po sklených obrazovkách svojich smartfónov. Obraz doby. Nezriedkavé sú aj hlúčiky a skupinky detí, vonku pred bytovkami, držiacich spomínané zariadenia v rukách. Ak nemáš smartfón, nemôžeš medzi nás...
Lopty a švihadlá už nepatria do ich pouličnej výbavy. Príliš nostalgie je v tomto vyjadrení. Ale možno aj varovania.
Svet sa niekam rúti. Žeby napred..?!
Technika nám pomáha a šetrí čas, ide už len o to, či ho vieme správne investovať.

(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.11/2021)