KOMENTÁR: Ochranári stratili dôveryhodnosť

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto archív) - Asi každým z nás otriasla správa o smrtiacom útoku medveďa na obyvateľa Liptovskej Lúžnej. Pýtame sa, či to muselo dôjsť až tak ďaleko a kto je za to zodpovedný. Ľudia sú nahnevaní a hnev smeruje na ochranárov. Podľa mňa oprávnene. Od r. 1980 sa túlavam po okolitých vrchoch a dolinách. Asi desať rokov trvalo, kým som uvidel prvú medvediu stopu. Potom dlho nič.
Pred 24 rokmi som prvý raz stretol medveďa. Stalo sa to v lese nad Krkavou skalou. Bola hustá hmla a nevidel ma, hoci to bolo asi na 5 metrov. Po dvoch rokoch som maca stretol opäť, tiež nad nad Krkavou skalou. Našťastie, vzdialenosť bola asi 25 metrov.
Potom dlhé roky nič. No čoraz častejšie som mal „šťastie“ vidieť medvedie stopy, či jeho trus. Naše lesy od Podsuchej po Černovú mi pripadali ako jedno veľké medvedie WC. V médiách bolo čoraz viac informácií o kolízii tejto šelmy s človekom. Čoraz viac mojich známych malo zážitky zo stretnutia s macom. Dokonca počas vychádzky so žiakmi do Trlenskej doliny deti nevideli len medvedie stopy, ale videli maca aj na vlastné oči.
Svoje skúsenosti s medveďmi zažívajú včelári a chovatelia oviec. A hlavne obyvatelia obcí na Liptove a inde.Vrcholom všetkého boli strety s medveďmi priamo v našom meste. Medvede si postupne rozširujú svoje teritórium na južné Slovensko.
A naši ochranári stále trvajú na jeho ochrane. Varovné slová poľovníkov odmietajú. Ak chceme riešiť situáciu s medveďmi, tak bez účasti ochranárov. Stratili dôveryhodnosť. Ak sa čo najrýchlejšie neprijmú potrebné opatrenia, tak to ľudia v horských a podhorských oblastiach vezmú do svojich rúk. Život čleveka je predsa viac, ako život premnoženej šelmy.