Ružomberský hlas
  • Štvrtok 25. apríl 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Stanislav Surový) - Medzi jezuitským kostolom a Kamzíkom je krátky, asi 20-metrový chodník. Je tam už od nepamäti, a tak aj vyzerá. Na mnohých miestach uvoľnená, rozbitá, popukaná dlažba, sem-tam dokonca chýbajúca, inde zase zvyšky z nej chodcami nedopatrením a nechtiac premiestnené a zavadzajúce.
Tento chodník je v žalostnom stave dlhé roky. Možno povedať, že aj viac ako desaťročie. A napriek tomu sa doposiaľ nenašla chuť, vôľa (čas?) či skutočne len minimum financií na jeho obnovu. Ísť po ňom chce patričnú dávku pozornosti, aby ste predišli možnému zraneniu.
A nedajbože, ak tadiaľ prechádzate potme…
Viackrát sme o stave tohto chodníka písali v RH. Nič sa nezmenilo. Je naivné si myslieť, že tento úvodník bude niekoho zodpovedného natoľko zaujímať, že po prečítaní na chodník nezabudne.
Takýchto „chodníkov“ však máme v meste viac. Popri všetkom, čo je v Ružomberku dobré – Hrabovo, Čutkovo, futbal a basketbal, zelená vlna a zrekonštruované križovatky (a mnoho iného), máme aj dlhodobé nášľapné míny, na ktoré nikto nechce stúpať, ale ani ich odstrániť.
Spomeňme napríklad kaštieľ sv. Žofie (či skôr jeho torzo), roky prázdnu Hypernovu/Hobbi, „Aupark“, Poľnú. A iné miesta, za ktoré sa skôr hanbíme. Ale časom – ako sme si na ich stav zvykli – im už nevenujeme pozornosť. My, ani kompetentní…
Je to škoda, lebo ako chodník pri jezuitoch si zaslúži konečne obnovu, tak aj iné neresti je možné vyriešiť.
Možno ťažšie, finančne náročnejšie, ale predsa. Keď sa chce, všetko sa dá…

(článok sme uverejnili na 1.strane aktuálneho vydania RH18/2021)

Vyhľadávanie

Štvrtok 25. apríl 2024
0:0:0
Online: