OSAMELÝ SVET

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto Štefan Ižo) - Vytrvalostné pandemické preteky ešte nepočuli zvon, ktorý by ohlasoval, že vstupujú do posledného kola. V celosvetovom závode si účasť zabezpečili všetky štáty sveta. Skutočný beh za zdravím. Na čelo týchto pretekov sa už teraz vypracovala skupina, ktorá prijala povolený a najmä doporučený doping.
Múdri hlupáci
Tým je vakcinácia. A je už viac než zrejmé, že víťaz vzíde práve odtiaľto. Azda by bol pomaly aj koniec tohto podujatia, keby práve neočkovaní účastníci pretek nespomaľovali.
Žiaľ, Slovensko patrí práve sem. A nielen to, niektorí jeho občania zámerne vstupujú do boja z pozície divákov a znemožňujú svojimi atakmi pokojné a úspešné zápolenie. Útoky na vakcinačné strediská, lekárov, obchodné prevádzky, vyvolávanie provokácií, neposlušnosť k nariadeniam. Áno, pandémia nie je príjemná spoločníčka. Pohľad na ňu môže byť rôzny, ale to neznamená, že agresia bude mať miesto v spoločnosti.
Moje mesto Ružomberok
Jeden zo sympatických postojov voči pandemickému stavu
v našom okolí je pohľad fotografa, tvorcu obrazu, zachytávajúceho atmosféru prostredia. Práve toto sa podarilo Mojmírovi Baranovi. Svojou fotografiou “Osamelý svet” zachytil náladu ružomberskej ulice v čase lockdownu.
Odozva medzinárodnej poroty mu vyniesla 1. miesto v kategórii Moje mesto Ružomberok. Je to jedna z troch kategórií v súťaži Ružomberčania fotografujú.
Pod organizačným vedením Fotoklubu RK 1924 sa toto podujatie uskutočnilo už šiestykrát.
A práve zo vzťahu ku svojmu mestu, sa táto súťaž zrodila. Ružomberok môže napĺňať spomienky alebo tvoriť obsah návratov. Je súčasťou života.
S ružou v srdci.
“Na Slovensku je v podstate, okrem kojencov, 5 miliónov fotografov, ktorí denne stláčajú spúšť svojich mobilov. Nie ale všetci takto vytvárajú umelecký obraz, fotografiu,” povedal Michal Lazár, zástupca primátora, pri podujatí S ružou v srdci, v synagóge.
Nedeľa 7. novembra patrila so svojím galavečerom vyhláseniu výsledkov súťažného zápolenia. Aj keď hľadisko, vzhľadom ku čiernej farbe nášho okresu, mohli obsadiť len očkovaní diváci, zaplnilo sa úplne.
Tiež taký malý optický signál nášmu okoliu.
Umením naplnený večer nenechal nikoho na pochybách, že Fotoklub svoje spoločenské postavenie, ako kultúrna a umelecká zložka ružomberského života, berie vážne.
Blíži sa ku stovke rokov svojho života, produkujúceho nielen fotografie, ale aj výstavy, publikácie a rôzne podujatia. Fotografická súťaž je aktivitou zameranou na dvíhanie povedomia, lokálpatriotizmu a záujmu o Ružomberok. Ako dôležitá rezonančná plocha v živote každého, kto sa podstatným spôsobom s naším mestom stretol. Aj preto do tohto projektu vstúpila výrazná podpora z radnice.
Ceny a uznania
Pridanou hodnotou ku oficiálnym cenám sú zvláštne ocenenia. Cenu Fotoklubu RK 1924 si odniesla Eva Pánčiová za celkový tvorivý prístup ku fotografovaniu. Od sponzora, Roba Kolára, zvláštnu cenu sto eur dostala Lucia Čechová.
V kategórii Môj najlepší záber zvíťazila Nina Lakoštíková.
Moja rodina, práca, dovolenka je kategóriou, ktorá vytvára priestor na zobrazenie najbližšieho okolia autora, jeho súkromnej sféry života. Tu prvú cenu získal Tomáš Haluška.
www.fotoklub.sk
Všetky podrobnosti okolo súťaže, ako aj ostatných fotografických aktivít, sa aktualizujú na internetovej stránke www.fotoklub.sk. Zverejnené sú aj podmienky, za ktorých možno do klubu ružomberských fotografov vstúpiť.
Nemusí byť každý erudovaným fotografom, záujemca môže mať členstvo ako priaznivec, priateľ, a podieľať sa svojou účasťou a pomocou na všetkom dianí v tomto občianskom združení. Najmä roboty s prípravou podujatí býva požehnane, a tak schopnosti a ochota každého nájde uplatnenie.
Naši u nás
Kultúra a podujatia prenikajú do ružomberského prostredia v tomto čase len minimálne. Koncertné vystúpenie zostavy RK jazz band bolo tiež jedno z mála ich možností predstaviť sa pred publikom. Zvlášť ružomberským.
Problémy so zdravím sa nevyhýbajú ani týmto, v Ružomberku obľúbeným, muzikantom.
V redukovanej, zoštíhlenej, zostave štyroch hráčov a dvoch speváčok, predviedli výkon hodný Carnegie Hall.
V našom malom meste veľkých možností sa to odohralo v synagóge. Jednoducho naši u nás. Žiarivé speváčky, Dominika Puterová a Radka Hadová, sršiace mladosťou a chuťou spievať, moderátorka Monika Gazdaricová, uvoľnene spájajúca vystúpenia - no, chceme viac?!
Hviezda podujatia
Áno. Ani by sme už nechceli. Dámy prepáčia, aj moderátorka, ktorá skvelo sa zaskvela speváckym číslom. Za prvú hviezdu zápasu, tohto umenia s protivnou pandémiou, musí autor tohto článku, po mnohých ohlasoch a návrhoch, vyhlásiť klaviristu Metoda Rakára. Suverénna zvukomalebná riava tónov spod jeho rúk bola samozrejmejšia ako tok vĺn neďalekej rieky Revúca. Priam pôžitok sledovať jeho rytmiku a improvizačné party. Broadway by tlieskala azda aj viac ako Ružomberok. Sme svetoví, pritom mnohí to o nás samých, nevedia. Samozrejme, aj klavír spraví svoje, za čo patrí vďaka Kultúrnemu domu A. Hlinku.
„Metod sa tak tešil na ten klavír,” prezradil v rozhovore po vystúpení kapelník a basgitarista Stanislav Krejčí.
Nemusel to vravieť, bolo to očividné.
Vlastná kultúra
Dôležité však je, že Ružomberok môže mať, a aj má, vlastnú kultúru, ktorá vie prinajmenšom tak zaujať a osloviť, ako tá dovozová, hoci z hlavného mesta. Aj viceprimátor Michal Lazár sa netajil, priznať svoju lásku a obdiv k ružomberským džezmenom. Azda by mohol byť aj nápomocný, pri ich neustálom hľadaní strechy nad hlavou, kde by mohli skúšať. Teraz sa na skúšky stretávajú v Bobrovci. Určite by sme sa museli poriadne škrabať za ušami, ak by nabudúce u nás vystupoval, povedzme, RK jazz Bobrovec...
Zdar a úspech
Ťažko povedať, čo dalo galavečeru väčší lesk. Či speváčky, moderátorka, alebo skupina RK jazz band. V neposlednom rade fotografie súťažiacich. Spojením viacerých druhov umenia vznikol atraktívny súzvuk spoločného výrazu. Výsledkom sú spokojní a nadšení návštevníci takéhoto podujatia.
To nie je všetko. Veľkým výsledkom súťaživého snaženia je výstava fotografií v Liptovskom múzeu. Potrvá najmenej do konca roka.
Ale aj snaha spojiť sa v spoločnej myšlienke, záujme, búra svet osamelosti a stavia schody spolupatričnosti, po ktorých zase sa dá postúpiť vyššie.
(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.22/2021)