Únava bola viditeľná. V oboch tímoch, až na dve výnimky

RUŽOMBEROK (Ján Svrček, foto Rudolf Maškurica) - Basketbalistky MBK Ružomberok sa najprv v Európskom Pohári FIBA prebojovali do šestnásťfinále. Suverénne tiež ovládli základnú časť Niké extraligy. Potom prišiel zádrh v Československom pohári, no vzápätí vydarený reparát v národnej pohárovej súťaži. V play-off domácej súťaže v semifinále si poradili s ŠKP 08 Banská Bystrica (3:0) a napokon získali strieborné medaily, keď vo finále nestačili na Piešťanské Čajky – 1:3. K sezóne sme sa vrátili s trénerom družstva Jurajom Sujom, ktorý takto zavŕšil deviaty rok v rade v našom meste s extraligovou bilanciou 3-krát zlato, 3-krát striebro a 3-krát bronz.
Keď sa celkove pozriete na finálovú sériu, čo bolo kľúčové?
„Určite viac vecí. Ako prvú by som uviedol kvalitu individualít Piešťan. Tie hráčky trafili, keď mali. Boli efektívne, dokázali vytrestať každé naše zaváhanie. Po druhé my sme v ďalších troch stretnutiach nedokázali tak brániť, ako v úvodnom zápase. Robili sme veľa chýb, aj fatálnych. Snahu dievčatám nemožno uprieť, ale nebránili s rozumom a neraz svoje úsilie nedotiahli do konca. Dostávali sme koše aj na konci dvadsaťštvorky. Nuž a tretím faktorom bola strata určitého individuálneho horizontu. V sérii o titul nám odišla forma, nikto z hráčok nevystúpil zo svojho tieňa. Svetlé momenty azda mali len Stašová a Motleyová v dvoch stretnutiach a v jednom Praženicová. V sérii nám chýbala konštantná výkonnosť. Play-off o titul prinieslo aj jeden zaujímavý úkaz. Okrem Jamesovej a Andělovej, na všetkých ostatných hráčkach z oboch družstiev bola vidno únava z celej sezóny. Zoberme si napríklad Martiškovú, či Tadičovú z Piešťan, hráčky, čo ťahali káru Čajok, teraz boli vyhorené. Jamesová a Andělová pre zranenia nehrali basketbal šesť mesiacov, k družstvu sa pridali až vo februári a vo finále bolo cítiť, že majú obrovskú chuť, energiu a dosiahli vrchol svojej formy. Boli doslova ´nabombované´. Tiež treba povedať, že my nepracujeme v takých podmienkach ako Piešťany. Sezónu sme ťahali viac – menej s ôsmimi babami a do toho ešte prišli zranenia. Keď aj chcete manipulovať s tréningovým procesom, ťažko je ho nastaviť, aby všetko úplne ladilo.“
Ako celkove vnímate svoj deviaty rok pri ženách MBK Ružomberok?
„Podľa mňa, bol veľmi dobrý. Uplynulú sezónu hodnotím pozitívne. Bola jedna z mojich troch najlepších v Ružomberku. Samozrejme, mrzí ma, že sa nepodarilo získať titul. Len si spomeňme, ako družstvo vyzeralo koncom septembra, keď nás čakal FIBA Cup a pre zranenia vypadli obe Američanky. Graysová stála týždne a Motleyová mesiace. Aj vzhľadom na to, si treba vážiť, čo dievčatá v súťažnom ročníku 2021/2022 dokázali. Stojím si za tým, že išlo o veľmi dobrú sezónu.“
Získali Čajky svoj prvý titul zaslúžene?
„Piešťany robili všetko preto. Sú desať rokov v lige a do klubu pravidelne tečú nemalé peniažky. Angažovali kvalitného trénera Petra Jankoviča. Za svoju trpezlivosť si aj prvenstvo zaslúžili. Myslím si, že tento rok je titul v správnych rukách.“
Po troch tituloch v rade určite fanúšikovia verili aj v ďalší, čo vy na to?
„Ja som so striebornými medailami v pohode. Keď človek videl, aký tím vyskladali Young Angels Košice, netajím, boli určité obavy, či sa vôbec do finále prebojujeme. Robili sme všetko preto, aby dievčatá vyhrali základnú časť a v semifinále sa vyhli Košiciam. Neviem, ak by sa Piešťanom nevrátili Jamesová a Andělová, či by vôbec hrali finále. Celá séria o majstra bola vzácne vyrovnaná. Veď aj v poslednom zápase sme v 37. min. strácali len päť-šesť bodov.“ .................
------------------
(celý článok si môžete prečítať v RH9+10/2022, ktorý vyjde v piatok 20.5.2022)