ZRUŠILI SÚD, KTORÝ PATRIL MEDZI NAJLEPŠIE NA SLOVENSKU

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto rkhlas/archív) - Koncom apríla sa rozhodlo. Ružomberok už nebude sídlom Okresného súdu, ale len pracoviskom mikulášskeho súdu, ktorý zostáva zachovaný. Reforma súdnej mapy, ktorú definitívne schválil slovenský parlament 91 hlasmi, ruší po 25 rokoch existencie a činnosti sídlo okresného súdu v našom meste. V tejto súvislosti sme oslovili Janku Majerčíkovú, predsedníčku Okresného súdu Ružomberok, a položili sme jej niekoľko otázok na túto aktuálnu tému...
Parlament rozhodol, sídlo Okresného súdu v Ružomberku sa k 1. 1. 2023 ruší. Aké máte z tohto rozhodnutia pocity?
„Napriek víťazným gestám pani ministerky a nadšeniu skupiny koaličných poslancov na tlačovej besede po schválení vládneho návrhu zákona o nových sídlach a obvodoch súdoch, u mňa zavládlo sklamanie. Z toho, že absolútne neboli vypočuté odborné argumenty sudcov, stavovských združení a organizácií, odborového zväzu justície, zástupcov všetkých právnických profesií – prokuratúry, exekútorov, advokátov, notárov, že uvedená zmena - reforma v navrhovanom znení, neprinesie želaný efekt. A ľútosť nad tým, že po 25-ročnom fungovaní (po znovuobnovení činnosti súdu od 1.1. 1997) sa ruší súd, ktorý preukázal plne svoje opodstatnenie, ktorý svojimi výsledkami bol na špičke najlepšie hodnotených súdov.“
...A napriek tomu bude zrušený, hoci argumenty hovorili v prospech nášho súdu...
Áno, je to určitý pocit krivdy, a ako uviedol pri odôvodňovaní pozmeňujúceho návrhu v pléne národnej rady poslanec Miroslav Urban „...odňatím postavenia statusu sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté, pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by bolo postihnuté súčasnou vládnou koalíciou.“ Význam sídla okresného súdu v meste Ružomberok je nepochybný, nehovoriac o historickom hľadisku a predurčení tohto mesta na výkon súdnictva, a tento je potrebné vnímať z celoslovenského hľadiska, je to tiež jedna z inštitúcií v meste, ktorá určuje význam, hierarchiu mesta, okresu. Tu nejde o to, či budem ja alebo moji kolegovia dochádzať do Liptovského Mikuláša, aj v minulosti tri kolegyne dochádzali k nám z Liptovského Mikuláša, dvaja kolegovia dochádzajú z Dolného Kubína a jedna kolegyňa z Martina, v tom problém nie je, aj keď verejnosť to môže vnímať inak.“
V čom teda je skutočný problém?
V tom, že Ružomberok prišiel o významnú inštitúciu, čím sa oslabí postavenie mesta. A ďalší praktický problém bude v tom, že od januára 2023 v rámci celého Slovenska nastane chaos pri presúvaní sudcov, súdnych úradníkov, spisov z jedného súdu na druhý, pojednávať budeme každý týždeň v inom meste, v závislosti od toho, či mi bude elektronickou podateľňou pridelený prípad napríklad z Važca alebo z Komjatnej. Ale v takom istom postavení budú aj kolegovia v Liptovskom Mikuláši. Na jednej strane chce ministerka Kolíková reformou zlepšiť podmienky pre sudcov a zamestnancov súdov, na druhej strane práve týmto cestovaním, presúvaním na pojednávania im tie podmienky sťažuje. Čas strávený presúvaním sudcu (ktorý bude mať kanceláriu na pracovisku v Ružomberku) so spismi (ktoré sú niekedy zviazané v niekoľkých stostranových zväzkoch) na pojednávania na súd v Liptovskom Mikuláši, mohol sudca radšej využiť prípravou na rozhodnutie, študovaním spisu.“
Návrh ohľadne Ružomberka prešiel napriek tomu, že v dlhodobých štatistikách práve ružomberský súd výrazne vyčnieval nad Mikulášskym, kde bude po novom sídlo Okresného súdu. Čo k tomu dodať, že ani odborné a štatistické argumenty nepresvedčili kompetentných, aby sídlo OS zostalo a bolo v Ružomberku?
„Z toho je zrejmé, že napriek počiatočným ambíciám a tvrdeniam pani ministerky, že reforma bude založená výlučne na objektívnych dátach, nie politickom rozhodnutí, došlo k zmene v prístupe k posudzovaniu, či daný súd spĺňa dané kritéria, a vo finálnej časti prípravy samotného dokumentu sa ministerka vyjadrila, že reforma závisí od politickej podpory, musí presvedčiť koaličných partnerov. To hovorí za všetko.“
Kým poslanec Urban navrhol zachovanie súdu v Ružomberku, vládny poslanec Benčík (obidvaja z Ružomberka) neurobil nič v tejto veci, naopak, zahlasoval za zrušenie Okresného súdu v našom meste. Ako vnímate túto skutočnosť?
„Mrzí ma, že sa nenašiel nikto, kto by sa v parlamente ružomberského súdu zastal a podporil presvedčivými argumentami jeho zachovanie, pričom aj v samotnom Ružomberku pôsobia zástupcovia alebo predstavitelia koaličných strán, ktorí mohli využiť svoj vplyv a prezentovať postavenie Okresného súdu Ružomberok. Viackrát som od počiatku opakovala, čo sa nakoniec aj potvrdilo, že v prípade súdnej mapy nejde o odbornú otázku, odbornú diskusiu, ale o politické rozhodnutie. Verejne nás podporil pri prvom čítaní návrhu zákona v parlamente pán poslanec Kuriak a pri druhom čítaní formou pozmeňujúceho návrhu, aby zostalo zachované sídlo súdu v Ružomberku, pán poslanec Urban, aj keď vediac, že vzhľadom k rozloženiu politických síl v parlamente, spôsob hlasovania koaličných poslancov a ich dohody, tento návrh, hoc aj dobrý v prospech okresu Ružomberok a jeho občanov, nebude podporený, čo sa aj napokon stalo. Pán poslanec Benčík hlasoval za pozmeňujúci návrh predložený pánom poslancom Luciakom, z ktorého vypadol Ružomberok ako sídlo súdu, a v konečnom dôsledku za reformu súdnej mapy, ale bez sídla súdu v Ružomberku.
Ružomberok má veľmi slabý lobbing na celoštátnej úrovni, a to už dlhodobo, kým Mikuláš v tomto doslova vyniká... Súhlasíte s týmto tvrdením? Bolo aj toto dôvodom schváleného dokumentu (Súdna mapa)? Kto najviac - ak vôbec niekto okrem vás - pomáhal lobovať za to, aby sídlo OS zostalo v Ružomberku?
„Od začiatku celého procesu v novembri 2020, kedy mi bol prvýkrát doručený materiál s názvom Reforma súdnej mapy, bolo množstvo podnetných stretnutí, telefonátov, názorov najmä s primátorom mesta Ružomberok, bývalým primátorom Jurajom Čechom, ktorý zažil identickú situáciu v rokoch 2003/2004, kedy sa taktiež uvažovalo o zlúčení súdov na Liptove, s prednostom okresného úradu, vedením Katolíckej univerzity, s problematikou boli oboznámení zástupcovia politických strán v regióne, všetky významné inštitúcie a štátne organizácie v okrese. Podporu svojimi podpismi vyjadrili poslanci MsZ v Ružomberku ako aj všetci starostovia obcí v okrese Ružomberok, niektorí aj osobnou prítomnosťou na protestnom zhromaždení pred okresným súdom, za čo im všetkým ďakujem. Vynaložené úsilie viedlo k jedinému cieľu - zachovať sídlo okresného súdu v Ružomberku. Situáciu nám komplikovala pandémia a s ňou spojené obmedzenia, avšak počas celého obdobia pokračovala veľmi intenzívna komunikácia, podarilo sa nám v spolupráci s predstaviteľmi Katolíckej univerzity zrealizovať videokonferenciu s poslancom p. Šeligom, za súčinnosti okresného predsedu hnutia Sme rodina p. Sieklika zorganizovať stretnutie s predsedom parlamentu, zúčastnila som sa všetkých stretnutí s ministerkou a rozporových konaní vyvolaných množstvom vznesených pripomienok k návrhu zákona. Súčasťou celého procesu boli aj zamestnanci Okresného súdu Ružomberok, ktorí svojimi stanoviskami, protestnými zhromaždeniami podporili boj o záchranu súdu, za čo im tiež patrí veľké poďakovanie, aj za odvedenú prácu, napriek neistej rok a pol trvajúcej situácii. Pán primátor aj Juraj Čech absolvovali viacero stretnutí, osobných aj telefonických kontaktov s cieľom získať podporu pre Ružomberok.“
V istom čase pred niekoľkými týždňami/mesiacmi sa hovorilo o tom, že sídlo súdu by predsa len mohlo zostať v Ružomberku. Čo napokon podľa vás rozhodlo, a čo sa odvtedy stalo, že sa takáto zmena nepodarila presadiť na pôde NR SR?
„Áno, je pravdou, že v istom momente naše názory našli podporu aj v radoch koaličných poslancov - výsledkom bol pozmeňujúci návrh, v zmysle ktorého ostáva sídlo Okresného súdu Ružomberok a v Liptovskom Mikuláši bude pracovisko. Ide o ten istý pozmeňujúci návrh (jeho pracovná verzia), v ktorom ostáva sídlo súdu aj v Námestove a v Dolnom Kubíne sa zriadi pracovisko (od začiatku zverejnenia reformy ministerka presadzovala ako sídlo súdu Dolný Kubín a pracovisko v Námestove). S týmto návrhom pracoval aj pán poslanec Kuriak na zasadnutí parlamentu pri prvom čítaní návrhu zákona 15. 2. 2022, keď vo svojej rozprave „..ocenil krok ministerstva spravodlivosti k zachovania súdu v Námestove ... a rovnako ocenil zachovanie Okresného súdu v Ružomberku, kde sú podľa jeho názoru ideálne podmienky na fungovanie okresného súdu. nachádza sa tu v jednej budove okrem iného polícia, väznica, či prokuratúra. Zároveň poďakoval aj za ústretovosť pri blížiacich sa pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú prednesené v tomto pléne...“ Zároveň sa faktickou poznámkou zapojil aj pán poslanec Benčík s tým, že „... ako obyvateľ Ružomberka by som mal zrejme aj ja teraz vystúpiť s nejakým uslzeným lamentózom, prípadne burcujúcim prejavom na obranu Okresného súdu v Ružomberku. Neurobím to, pretože v Ružomberku zostáva zachovaný okresný súd v trestnej, trestných záležitostiach a ostatné zostane ako detašované pracovisko.“ , ale aj pán poslanec Urban, ktorý vyjadril podporu ružomberskému súdu a poukazujúc na „... fakty ohľadom Okresného súdu v Ružomberku. Je to súd, ktorý patrí medzi súdy s najkratšou dĺžkou konania, ako piaty najrýchlejší súd na Slovensku. Je špecializovaný na pracovno-právne spory pre celý Žilinský kraj. Ako to spomenul aj pán poslanec Kuriak, je to jedinečný justičný komplex, ktorý bol postavený ešte za Prvej republiky. Bolo doňho investovaných za posledných desať, či dvadsať rokov vyše 1 mil. eur a pozostáva zo súdu, z prokuratúry, z okresného riaditeľstva Policajného zboru a ešte aj z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Je tam vybudovaná tá infraštruktúra, je tam urobený tunel medzi súdom a väzením. Takže z tohto pohľadu sa mi to zdá škoda, ak by perspektívne mal byť tento justičný komplex zrušený.“ Tento pozmeňujúci návrh sa však niekde v čase a priestore "stratil", a v hre bolo opäť sídlo súdu v Liptovskom Mikuláši Následné zasadnutie ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru sa uskutočnilo 10.3.2022, rozprava o návrhu zákona a pozmeňujúcich návrhoch bola prerušená až do zasadnutia parlamentu 27.4.2022, pričom tento čas, ako uviedla aj pani ministerka, využili koaličné strany na rokovania, diskusie a dohody. A výsledkom bol pozmeňujúci návrh poslanca Luciaka, ktorý (okrem iného) navrhuje zachovanie Okresného súdu v Námestove a vytvorenie pracoviska v Dolnom Kubíne. Pozmeňujúci návrh podporili svojimi podpismi aj poslanci pán Vetrák a pán Benčík, pán poslanec Kuriak (ktorý pri prvom čítaní podporil Ružomberok). Len v tomto návrhu sa už s Ružomberkom nepočíta ako so sídelným súdom, ale ako s pracoviskom Okresného súdu Liptovský Mikuláš.“
Je pravdou, že pôvodne ste bojovali za zachovanie obidvoch liptovských súdov, v Ružomberku, ale aj v Liptovskom Mikuláši?
„Áno, je to tak. Našu snahu podporili aj kolegovia z Liptovského Mikuláša, to by bolo najideálnejšie riešenie, ale pani ministerka bola nekompromisná – na Liptove bude len jeden súd. Preto sme sa snažili argumentačne presvedčiť o opodstatnenosti sídla súdu v Ružomberku, keď aj podľa pani ministerky, oba súdy boli na porovnateľnej úrovni, ale vyššie hodnoty dosiahol Liptovský Mikuláš v ukazovateli hierarchický stupeň sídla (pri tomto údaji sa vychádzalo zo štúdie z roku 2002!) a v počte obyvateľov, čo je asi jediné kritérium, kde má „navrch“ okres Liptovský Mikuláš. Ale ako uviedol aj pán primátor a zároveň poslanec Ján Blcháč, bolo za tým (presadenie sídla súdu v LM) veľa úsilia, rokovaní a lobingu.“
Čo to znamená pre Ružomberčanov, že odchádza sídlo OS RK do Mikuláša? Skúste pomenovať konkrétne dôsledky a predstaviť laicky zrozumiteľné príklady, v čom to obyvateľom meste sťaží prístup k súdom?
„Zrušením sídla Okresného súdu v Ružomberku a vytvorením pracoviska dôjde k zmene spočívajúcej v tom, že na pracovisku sa budú vybavovať len vymedzené agendy podľa rozhodnutia predsedníčky preberajúceho Okresného súdu Liptovský Mikuláš, čo bude známe a zrejmé až v závere tohto roku prijatím nového Rozvrhu práce na rok 2023. Centrálna elektronická podateľňa na prijímanie podaní, návrhov bude už len jedna – v Liptovskom Mikuláši (zatiaľ nie je zrejmé, či bude zriadená aspoň podateľňa na prijímanie podaní, aby občania nemuseli cestovať do Liptovského Mikuláša). Neskončené, nevyriešené prípady si dokončia pôvodní sudcovia, ktorým boli prípady pridelené, len už pod hlavičkou Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Pokiaľ sú účastníci konania, strany sporu z okresu Ružomberok, pojednávanie by sa mohlo uskutočniť aj v budove pracoviska v Ružomberku (bližšie k občanovi). Nové prípady sa budú elektronickou podateľňou prideľovať náhodným výberom medzi väčší počet sudcov, teda ak napríklad v súčasnosti sa trestné veci na súde v Ružomberku prideľujú náhodným výberom medzi dvoch sudcov, od januára to už bude medzi 3–4 trestných sudcov. Rovnako aj v agende občianskoprávnej a vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Môže sa stať, že žalobu občana z Liptovských Revúc počítač pridelí sudcovi v Liptovskom Mikuláši, v takom prípade by mal sudca z LM túto vec riešiť v pojednávacej miestnosti na pracovisku v Ružomberku. A opačne, ak ja budem sedieť na pracovisku v Ružomberku a počítač mi pridelí kauzu občana z Važca, budem jeho prípad súdiť v sídle súdu v LM. To bude dovtedy, pokiaľ sa nezruší pracovisko. Po zrušení pracoviska sa všetko presunie na súd do Liptovského Mikuláša, teda všetky úkony, pojednávania sa budú musieť realizovať v sídle súdu, čím sa zvýšia náklady občanov dochádzajúcich na súd do vedľajšieho okresu, ale aj náklady advokátov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí klient – občan. Nahliadanie do spisov, vyžiadanie rôznych potvrdení, ktoré sme na počkanie vybavovali v priestoroch ružomberského súdu, to všetko bude možné vybaviť už len na súde v Mikuláši. Nehovoriac o strate času stráveného na ceste z Ružomberka resp. z okolitých obcí do Liptovského Mikuláša a späť. Viem, že mnohí ľudia si povedia, že načo súd v každom meste, súdy nevyužívame, občan len raz – dvakrát za život. Ale kto má alebo mal skúsenosti so súdom, či už ako účastník konania, strana v spore, svedok, znalec, vie, aké je to časovo ale aj psychicky náročné. Vypočula som si názory ľudí, ktorým je jedno, kde je sídlo súdu, ale aj názory ľudí, pre ktorých je časovo, finančne náročné cestovať na súd do Mikuláša. Rodičia maloletých detí sa často ocitnú v súdnom konaní, keď nie je možné nájsť s druhým rodičom spoločnú reč, a s každou vecou týkajúcou sa maloletého dieťaťa sa obracajú na súd. Takých prípadov je mnoho. Veľmi často sa vypočúvajú aj maloleté deti, teraz budú musieť okrem stresu z výsluchu prekonávať aj vzdialenosti. Nie všetko sa dá nahradiť elektronizáciou, digitalizáciou, ani na to nemáme potrebné vybavenie Pojednávania sú stále založené na výsluchu dotknutých osôb, pokiaľ vás niekto označí ako svedka a súd bude trvať na vašom výsluchu, budete sa musieť zúčastniť, v prípade odročenia pojednávania aj viackrát, potom každý zistí, že aj tá hoci krátka vzdialenosť medzi našimi mestami, je niekedy veľmi obtiažna a jednoduchšie je ísť na súd v mieste bydliska........................
-----------------
(celý rozhovor si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.9-10/2022)