Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto archív) - S veľkým zármutkom sme v redakcii prijali správu o odchode Ľuba Javorku na druhý svet... „Dnešná moderná na techniku bohatá doba, strháva všetko do neúprosného toku budúcna, nedočkavo pozerajúc, čo bude ďalej, nevidiac či nechtiac, čo bolo, z čoho vlastne je – existuje. Akoby sme zabudli, že všetko to, čo sa nedá vyčísliť, zmerať či inakšie využiť v prospech pokroku, vedy, techniky, je tu, žije medzi nami. Zrazu sa vynára otázka, čo vlastne chýba človeku 20. storočia, čo ešte nemá, keď má vlastne všetko. Stačí mu vládnuť vedou od Archimeda až po rozbitie atómu? Čo ešte prináleží k pojmu človek a jeho poslaniu na zemi? Len zastať treba, aspoň na chvíľku, zastať a uvažovať, hľadať druhú tvár v zrkadle života. Zhliadneš a ostaneš prekvapený, zistíš, že si to ty a predsa nie ten, za ktorého sa vydávaš. Kto som, kto si? Aj takáto krátka chvíľka úvahy nás začína posúvať do sveta citu, svedomia, do sveta spolupatričnosti. Zistíme, že bez týchto podstatných zdrojov duševného života nemôžeme naplniť ten svoj hoc naoko úspešný...“
Čítali ste časť úvodného príspevku nášho niekdajšieho redaktora Ľubomíra Javorku (+ 2022). Článok vyšiel v Ružomberskom hlase č.1/1990 v rubrike, ktorú viac ako desaťročie viedol práve on – Matičný hlas. Pre úplnosť, mal názov „Žiť s ľudom – žiť pre národ“.
Jeho príspevky, ako aj tento, mali nadčasový charakter. Neboli určené „krčmovým typom“, ľuďom pri pive, ale tým, ktorým nerobilo problém pri čítaní aj rozmýšľať. Viac ako dekádu sa snažil hlavne o to, aby všetky vrstvy spoločnosti uvažovali, vážili si domovinu, vlasť, svoje mesto, aby uznávali dobro, šľachetnosť.

Približne 11 rokov patril do rodiny Ružomberského hlasu. A nielen to. Bol jedným z jeho „obnovovateľov“, ľudí, ktorí sa výrazne pričinili o to, že v roku 1990 sa opäť tieto noviny začali vydávať (po násilnom ukončení vychádzania v roku 1968).
Ľubo Javorka bol súčasťou redakcie, viedol čítanú a kultúrne zameranú rubriku Matičný hlas. S veľkým srdcom, zanietením jemu vlastným, dával Ružomberskému hlasu to podstatné – dušu.
Človek, ktorému nesmierne záležalo na Ružomberku, jeho obyvateľoch, kultúre, patriotizme. Viedol nespočetné množstvo aktivít v tomto smere, snažil sa, aby boli ľudia vzdelaní, informovaní, aby im záležalo „na koreňoch“, meste, Liptove, Slovensku.
Bol nielen predsedom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Ružomberku, poslancom mestského zastupiteľstva, redaktorom Ružomberského hlasu, ale aj zanieteným obyvateľom mesta pod Čebraťom a človekom, ktorý sa nezmazateľným spôsobom zapísal nielen do histórie Ružomberka, ale predovšetkým do sŕdc všetkých ľudí, ktorých oslovil, ktorí s ním spolupracovali, ktorí mali tú česť ho spoznať.
Ja som bol medzi nimi.
Ďakujem, Ľubo. Bol si jedným z nás. Na tvoj odkaz, ktorý si ponúkal celý čas aj v Ružomberskom hlase, sa nedá zabudnúť..........
--------
------------- (celý príspevok o tejto téme si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.14/2022 -------------

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: