Kultúrna náruč

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Leto, okrem prívalu množstva horúcich dní, ponúklo v našom meste nemálo kultúrnych a umeleckých príležitostí. A tiež viacero aktivít s nimi spojených. Za prípravou každého podujatia, aj toho najmenšieho, je nemalá námaha. Ale najmä snaha, ponúknuť zážitok, príležitosť, obohatenie. Pri každej akcii je jej organizátor, ktorému prináleží osobitná vďaka.
Ani nechoď
Ak už vloží organizátor do akcie, ktorú pripravuje, svoje úsilie, mal by sa aj rovnako primerane stavať ku jeho propagácii. Malá informovanosť je spojenou nádobou návštevnosti. Práve dostatočná oznamovacia zložka, u nás, ťahá za kratší koniec, niekedy až žiadny.
Trochu nešťastne, dva chladnejšie dni, ktoré pripadli na prvý augustový víkend, sa dotkli aj podujatia ANI NECHOĎ.
Na otvorenom priestranstve, na pažiti pod pamätníkom vodcu národa, postavené pódium ponúkalo, počas sobotného odpoludnia až do večerných hodín, viacero vystúpení rôznych hudobných formácií. Popri tom malý jarmoček s ponukou suvenírov, antikvariátu a ručných výrobkov.
Toto priestranstvo, samotného centra mesta, už celé desaťročia čaká na svoju urbanistickú náplň. Kedysi tu bola hustá zástavba rodinných domov, stúpajúca až k ulici Malý závoz.
Občas toto miesto, túto pažiť s roztrúsenými pár lavičkami, napadne niekoho využiť na niečo. Vtedy si viacej vieme uvedomiť, že čas je asi to posledné, čo by nás vedelo v našom Ružomberku naháňať. Urbanistická štúdia tohto priestranstva s priľahlými ulicami až po obchodný dom, bola už známa a predstavená viacero volebných období dozadu. Asi sa stratila alebo sa ešte zbiera kapitál na jej realizáciu.
Festival Ani nechoď využil opticky aj akusticky a samozrejme sympaticky, kamennú stenu pod mauzóleom, ako pozadie na inštaláciu pódia pre vystúpenie hudobných skupín. Informačný či textový materiál o programe, však, pre náhodného návštevníka, chýbal.Pozorovateľ sa nemohol ubrániť dojmu, že to celé zorganizovali usporiadatelia len pre seba.
Jazz band potajme
Nie každého obklopuje tak priazeň redakcie, ako práve v tejto chvíli Teba, ctený čitateľ, keď sa môžeš práve na stránkach týchto novín už 35 rokov dozvedať o dianí a organizovaní podujatí v Ružomberku. Mnohé sa už klasickou formou, ako papierovým plagátom, reklamným pouličným textom, vôbec neunúvajú otravovať o návštevnosť.
A ak náhodou niekto vpadne na nejaký koncert či výstavu, môže hovoriť o šťastí.
Takto, takmer zatajene, predstavil RK Jazz band svoj Galakoncert vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu AH.
Nikto, z križujúcich pešiu zónu alebo zo sediacich na priľahlých terasách, nemal a nemohol mať, vedomosť o tom, že toto jedinečné zoskupenie liptovských muzikantov sa o pár metrov ďalej predstavuje publiku v nedeľný podvečer 28. augusta. Avšak silne chudobnému. Čo je len dôsledok propagácie. Aj jednoduché obchodnícke „áčko“ vystavené pred vstupom do sály, by mohlo mnohému napomôcť.
Pritom skvelé vystúpenie, s tromi spevákmi, ponorené do zamatu javiska, šírilo presný zvuk, aký sa k tomuto džezbendu mimoriadne hodí. Brilantné tóny, šíriace sa z trúbky Mateja Droppu, nielen výrazne kolorovali hudobný výraz, ale aj posielali radostnú správu, že, verme, sa tento skvelý muzikant
zbavil zdravotných problémov a bude už zase trvalou súčasťou orchestra.
V parku naplno
Hýrošov park kypel ponukami rôznych kultúrnych príležitostí celé leto.
Hudobné skupiny, kino, folklór, výtvarníci.
Sympaticky zaujal aj mladý kúzelník Luky. Početnú skupinu detí dokázal držať v napätej a aktívnej pozornosti, kúzlami, žonglovaním a tiež aj dialógom, po celé svoje, viac ako hodinové, vystúpenie.
Čítanie z knihy
Nenápadným podujatím s prekvapivo sympatickým záujmom, by sa dal charakterizovať projekt Múzovanie. V Ružomberských zákutiach stretnete svet, znel jeho podtitul pod kuratelou mestskej knižnice. Na viacerých miestach v meste, v radnici či v samotnej knižnici, a v časových intervaloch, čítali spisovatelia, prekladatelia, básnici či textári, vybrané ukážky literárnych diel.
Dym v očiach, autorky Caitlin Doughty, prečítala anglistka, prekladateľka a pedagogička, Marianna Bachledová, v Geigerovej vile. Sugestívna literárna ukážka priblížila netradičný priestor a prax prostredia krematória. Tiež aj historický rešerš foriem a spôsobov pochovávania. Absurdná realita surrealistickej fázy života podivuhodne rezonovala v zapadajúcom slnku prenikajúcom do štýlovej obývačky.
Geigerova vila
Zámoček pri kasárňach bol postavený v dobe, keď vládol vkus a elegancia aj v staviteľstve. Stavba v klasicistickom slohu prešla viacerými vlastníckymi vzťahmi. Trochu záhadne a trochu tajomne tvorila jednu z mála stavebných dominánt Ružomberka. Teraz je naplnená množstvom artefaktov najmä z doby šťastného socializmu, keď na jeden liter benzínu alebo maslo bolo treba robiť aspoň jednu hodinu. Samozrejme, nechýbajú busty dobových strašiakov, známych pod domáckymi menami, ako Lenin a Stalin, ktorí zapĺňali v tej dobe úrady, kancelárie a pracovne.
Miestnosti, komnaty, zariadené zozbieranými vecami, podľa druhu, ako obývačka, spálňa, kuchyňa. Dokonca originálne balené druhy tovarov s vyznačenou cenou. Sekcia filmov, fotografického materiálu a prístrojov, rádiá, magnetofóny,
žehličky a mnoho, mnoho, ďalších vecí a nábytku. Dokumenty doby. Zberateľ a autor tejto mohutnej starožitnej a zberateľskej znôšky, Ľubo Málik, je ochotný s návštevníkom-záujemcom sa baviť podrobne doslova o každej veci zvlášť. Aspoň zatiaľ, spravidla cez soboty a nedele, keď tento priestor sprístupňuje. Netají, že už má pre svoje Retrožitníctvo pripravené priestory v Liptovskom Mikuláši, kde sa bude so všetkým sťahovať.
Obrazy v synagóge
Záveru prázdnin a štartu do nového školského roka patrila v piatok 2. septembra vernisáž výstavy obrazov v synagóge. Pedagóg ŠUV, Andrea Mirjanská, tu bude po celý september vystavovať svoje plátna s jednotným názvom Dialóg. Štylizovaný výraz figurálnych kompozícií transformuje cez redukovanú farebnosť geometrických tvarov. Monumentalizuje, aj sa intímne ponára v detaile.
Samotná autorka, vlastného atraktívneho a oduševnelého výrazu,
nekompromisne pristupuje k vlastnej tvorbe a s neskrývanou radosťou k okolitému svetu. Azda aj preto jej početná skupina priateľov a známych venovala pri otvorení výstavy takú pozornosť.
Bubon a hlásna trúba
Informačný šum spôsobuje záľahu vnímania, čítania podstaty, a tým aj samotného rozhodovania. Zvedavosť ani potreba, nebodaj túžba po zážitku, netvoria zmyslovú a emocionálnu orientáciu dnešného človeka. Miera únavy okolitým svetom vyvoláva apatiu, ochabnutie a nezáujem.
Účasť na podujatiach je mnohokrát doslova ťahaním diváka za rukáv. Neraz sa stáva, akoby kultúrou v našom meste žila stále len tá istá hŕstka ľudí, ktorí sa už takto z videnia poznajú.
„Dáva sa na známosť...!“ Takto môžeme mnohokrát, ale už len vo filmoch, vidieť bubeníka, oznamovača informácie, správy.
V tej dobe bol novinami, internetom a televíziou v jednom.
Pozornosti a záujmu nič neuniklo.
Možno, dnešná doba ekologických návratov a ekonomických opatrení, raz siahne aj po takejto zabudnutej forme reklamy a spravodajstva. Poslanie, efekt a účinok sa iste bohato naplní.
(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.17/2022)