Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:
  • Ružomberok
  • Ostatné
  • 8. november 2022
  • 1688

Aj tak by sa dal nazvať rok 1923. Mesto sa rozrastalo, pribúdali obyvatelia a nevyhnutnosťou bola výstavba nových domov. Prvý regulačný plán výstavby mesta vypracoval na prelome 19. a 20. storočia Móric Štark. Vzmáhajúcemu mestu už plán nevyhovoval. Vedeniu mesta bolo jasné, že nová zástavba bude nasmerovaná do Políka, kde ešte stále boli obrábané polia a za Fullovou krčmou iba tri budovy kasárni.

Napriek tomu, že nový regulačný plán ešte nebol vypracovaný a výstavba Políka bola schválená až v roku 1934, už v roku 1923 začal stavebný ruch na Dončovej ulici. Predchádzala tomu komasácia (sceľovanie) pozemkov, rozdrobených, bez jasného vlastníctva a nezodpovedajúcich katastrálnej mape. Ďalšie informácie o výstavbe v tomto roku preberáme z novín Republikán.

„Najväčšou stavbou doteraz je mestská nemocnica. Práca okolo nej dospieva ku koncu tak, že 1. septembra bude hotová. Náklad na ňu činil 9 miliónov korún. So stavbou súvisí otázka mestskej bijárne, ktorá sa doteraz nachádza na území patriacom novej nemocnici. Mesto postaví ešte v auguste, alebo v septembri provizórnu bijáreň v Hrabove, aby neskôr mohla tam vzniknúť veľká, pohodlná, murovaná budova bijárne, vyhovujúca všetkým predpokladom.“

Bijáreň bola postavená na miestach, kde je teraz parkovisko OD Tesco. Nebola to v tom roku jediná investičná stavba. „Stavebné družstvo gážistov“ (pozn. vojakov z povolania) začalo za kasárňami stavať štyri obytné domy pre dôstojníkov.“ V záverečnej fáze prípravy bola výstavba štátnej meštianky (1. ZŠ). O naplánovanie tejto investície z dotácie štátu sa významne zaslúžil poslanec Ján Janček. Na druhom konci budúcej ulice Banská revízna rada prestavala a rozširovala „Banícky dom“ (na rohu oproti polícii). Pripravovala sa výstavba súdu (Sedrie) a väznice.

„Medzi najvýznamnejšie stavby tohto roku bude patriť stavba evanjelického kostola, ktorá sa v týchto dňoch začala. Mesto dalo k tomu pozemok. Plány vyhotovil k tomu architekt Jurkovič z Bratislavy. Monumentálna budova v srdci mesta bude postavená spolu so školou a farou.“

V príprave bolo vydláždenie Madočanskej ulice (dnes A. Bernoláka) až po nemocnicu. So štátnou finančnou podporou začala regulácia rieky Revúcej až po vtok do Váhu. S reguláciou súvisela aj výstavba kanalizácie a zvedenie všetkých kanalizačných vetví do jedného zberného kanála. Na druhom brehu Váhu, dnes pri autobusovej stanici, vyrastala dvojposchodová bytovka pre železničných zamestnancov.

Ružomberok otváral svoju náruč návštevníkom, prichádzajúcim do mesta vlakmi, ale aj zavedením autobusovej dopravy. „Autobusová doprava z Ružomberka do Banskej Bystrice bola zahájená 3. mája. Autá jazdia každý utorok, štvrtok a v sobotu. Jazdievajú z Banskej Bystrice u Hotela Rak o 14:00 hodine s príchodom do Ružomberka o 16:33. Z Ružomberka vychodí auto o 9:10 a príde do Banskej Bystrice o 11:23. Jedna cesta stojí 60 korún. Dopravu prevádzkuje súkromná spoločnosť „FATRA“ v Ružomberku. Cesta vedie cez Staré Hory.“

V predchádzajúcich príspevkoch sme sa zmienili o problémoch vzdelania mladých ľudí, čo u staršej generácie bolo pochopiteľné. Nehovoríme o znalosti spisovnej slovenčiny, ale o schopnosti písať a čítať. Z dnešného pohľadu sa môžu takéto konštatovania zdať „pritiahnuté za vlasy“, ale príspevok z dobových novín nás presvedčuje o niečom inom. „Za prítomnosti zástupcov úradov a škôl, obecenstva a zboru dôstojníkov bol dňa 4. apríla 1923 v kasárňach v Ružomberku ukončený verejnou skúškou šesť mesačný kurz vojakov – analfabetov, ktorý usporiadal osvetový odbor 5. horského práporu. Kurz začal v novembri a navštevovalo ho 25 vojakov. Z nich bolo 17 Slovákov, 2 Česi, 1 Nemec a 5 Cigánov. Rozdelení boli na dve skupiny pokročilých – 15 vojakov a 10 vojakov slabších. Vyučovanie bolo 5x do týždňa po 2 hodiny. Úspech bol pozoruhodný. Z 19 vojakov, ktorí sa podujali na skúšku 13 vedelo čítať a písať a traja iba čítať. Medzi nimi bol i Cigáň, ktorý predtým vôbec do školy nechodil a v tejto krátkej dobe sa naučil čítať i písať.“

Boli to roky, kedy ľudia autá síce poznali, ale vlastnili ich iba najbohatší. Deti a študenti do škôl, robotníci do práce a do mesta cestovali vlakom, ako to bolo možné, ale skôr chodili pešo. Občas sa pritrafil povoz a ochotný gazda. Vymoženosťou začali byť bicykle pre dospelých, ale ak rodičia dovolili, s radosťou sa učili bicyklovať aj deti. A výhodou pre ľudí bolo, že bicykle sa dali na splátky kúpiť v obchode. Pre obyvateľstvo mesta, naučené iba na konské a volské povozy, vznikol problém.

„Bicyklovanie sa stáva v Ružomberku zo dňa na deň nebezpečnejšie pre pokojné obyvateľstvo, menovite pre najmladšie pokolenie. Deti sa skoro nesmú ukázať na ulici, zvlášť Mostovú a Podhoru, aby neboli zmetené dvojkolesovým jazdcom. Posledné dni sa prihodilo viacero prípadov, kde nedospelé deti pre neprispôsobilosť ovládania bicykla, boli v pravom zmysle dokaličené. Žiaden hrdina nezvoní, večer nesvieti, len letí vpred. A polícia? Len sa díva, zasmeje sa a odíde preč.“

A teraz niečo z kultúry, konkrétne z oblasti výtvarného umenia. „V Ružomberku bola výstava zriadená už pred vianočnými sviatkami. Bezprostredne pred zahájením výstavy usporiadali slovenskí umelci večierok, ktorý svojim programom a predvedením bol prvotriedny. Sám Kukučín prišiel, aby v krátkej a obsahovej prednáške odkryl niečo z tajov umeleckého tvorenia a vysvetlil potrebu umeleckých výstav. Ružomberok, ktorý toľko kričí o svojráze slovenskom, odkiaľ vyšlo heslo Slovensko Slovákom, si slovenských umelcov nevšimol, ich prítomnosť priamo ignoroval. Výstavu otvoril predseda slovenských umelcov biskup M. Blaho. Vrelými slovami vítal biskupa a ďakoval umelcom za to, že v meste Ružomberok zriadili stánok svojho umenia, pán mešťanosta Ružomberka Dr. Mederly. Výstavky sa zúčastnili maliari Hanula, Benka, Kern, Augusta, Malý, Milan. Predalo sa viac ako za 20 000 korún obrazov.“

A na záver príspevku niekoľko športových správ z roku 1923. Dňa 1. júla odohral výber futbalistov Ružomberka priateľský zápas s Ostravskou Sláviou. V novinách bol nasledujúci komentár. „Reprezentačná XI. Ružomberka – ŠK Ostravská Slávia 3:1. Najzaujímavejší zápas tejto sezóny. Ostrá hra na oboch stranách. Zostava Ružomberka: Dörner- Kardoš, Brabec - Hancko, Tyl, Mócik – Fisch, Neu, Slimák, Kardoš, Cebecauer.“ Žiaľ, kto strelil góly autor neuviedol.

Noviny zaznamenali aj ďalšie výsledky: ŠK Kriváň Liptovský Svätý Mikuláš – Union Ružomberok 2:2, ŠK Makkabea Ružomberok – ŠK Kriváň Liptovský Svätý Mikuláš 3:0, ŠK Viktória Ružomberok – ŠK Kriváň Liptovský Svätý Mikuláš 3:0. Ani v týchto prípadoch dopisovateľ neuviedol strelcov gólov.
A ešte jeden výsledok z hádzanej žien: Moravská Slávia Brno – Makkabea Ružomberok 10:0. Ani v tomto zápase nestačili hádzanárky Ružomberka na vyspelejšie súperky.

(Popísané udalosti z roku 1923 boli čerpané z novín Republikán)

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: