SVOJE ROZHODNUTIE NEĽUTUJEM, NA SLOVENSKO BY SOM PRIŠIEL ZNOVU

5. jún 2012 | 19:46 | 762 | TOP ČLÁNOK

Rektorom Katolíckej univerzity bude aj ďalšie štyri roky prof. Tadeusz Zasępa. Nominant Nobelovej ceny a človek, ktorý ovláda 10 cudzích jazykov. Akademický senát ho nedávno na druhý pokus zvolil znovu, a tak opätovne bude KU v Ružomberku nasledujúce obdobie niesť jeho pečať. V rozhovore pre Ružomberský hlas, ktorý následne prevzala aj Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, prezradil aj svoj vzťah ku Slovensku, keďže je pôvodom Poliak. Rovnako sme sa ho opýtali na to, či by do našej krajiny a Ružomberka prišiel znovu, keby pred rokmi vedel, čo ho tu čaká. Neobišli sme ani otázky, ktoré sa týkajú rozvoja univerzity či jeho priorít počas ďalšieho funkčného obdobia vo funkcii rektora, ktoré sa začne už o niekoľko dní.
Cítite sa na Slovensku a v Ružomberku dobre? Čo vám dáva táto krajina, naše mesto? Keby ste sa znovu mohli rozhodnúť, či pred rokmi prídete sem, urobili by ste tak znovu?
„V jednej slovenskej kresťanskej piesni, ktorú mám mimoriadne rád, sa spieva: „Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj, ako raj...“ Túto pieseň mi moji študenti, ktorí ma poznajú, spievali pri rôznych príležitostiach. Ešte som kedysi poriadne nevedel po slovensky, no prepísal som si ju na papier a urobil malú analýzu. Verím totiž, že v tejto piesni je obsiahnutý celý môj vzťah k Slovensku. Úprimne si myslím, že Slovensko je rajom. Mimoriadne krásy ponúka nielen Ružomberok, okolitá príroda a hory, ale celá krajina. Ako som už kdesi povedal, história Slovenska je kontinuum dobra. Slováci navyše nikomu nikdy organizovane neublížili. História ich naučila pokore a oddanosti Bohu. Keď človek prestane veriť Bohu, začne veriť čomukoľvek. Slováci veriť neprestali, sú veľmi duchovne založený národ, čo mám možnosť pozorovať a ako katolícky kňaz aj dennodenne zažívať. Ak sa vrátime k textu piesne, ktorú som spomínal, aj tam čítame: „Hej mám otčinu ja ešte inú, kde večne vládne môj Boh a Pán...“ Povedzte, čo je krajšie ako nebo nazvať otčinou? Pobyt na Slovensku mi priniesol nezabudnuteľné štyri roky vo funkcii rektora, krásne momenty a okamihy, priateľov, spolupracovníkov, mnohých úprimných a čestných ľudí, na ktorých nikdy nezabudnem. Ak by som sa mal opäť rozhodnúť, či na Slovensko prídem a budem slúžiť, nič by som nemenil, napriek tomu, že prostredie v Poľsku, v Lubline či v Čenstochovej dôverne poznám, mám tam rodinu, priateľov a známych.“
Čo by ste odkázali čitateľom Ružomberského hlasu?
„Najprv by som chcel poďakovať všetkým čitateľom Ružomberského hlasu za podporu a mnohé pozitívne ohlasy. Keď ma 23. apríla 2008 zvolil Akademický senát KU do funkcie rektora prvýkrát, bolo to symbolicky, ale nijako neplánovane práve v deň mojich narodenín. 26. apríla 2012, keď mi vo voľbách odovzdali dôveru druhýkrát, bol práve dňom kedy sa Fakulta zdravotníctva KU zverila a zasvätila bl. Zdenke Schelingovej. Aj preto som si vybral ako odkaz pre čitateľov Ružomberského hlasu práve jej slová, pretože jej pomoc a ochranu cítim a dúfam v ne. Hovorí: „Keď sa s niekým stretnem, každý musí cítiť: Boh je tu!” Nebojte sa teda byť svedkami Toho, ktorý dáva našim životom zmysel.“
Venujme sa však aj univerzite ako takej. Senát vás na druhý pokus opätovne zvolil. Aké budú vaše priority počas ďalšieho funkčného obdobia?
„Hlavné priority úradu rektora, nad ktorými chcem druhé funkčné obdobie pracovať, sú orientované najmä na participatívny spôsob riadenia univerzity, na posilnenie prvkov akademickej samosprávy v správe univerzity, na prehĺbenie spolupráce s univerzitnými a ďalšími výskumnými partnermi, na kvalitu vzdelávania a výskumu, na rešpekt ku slobode bádania, na podporu excelentnosti vo výskume i vo vzdelávaní, na starostlivosť o vnútornú kultúru univerzity vrátane etických aspektov, na starostlivosť o zamestnancov univerzity, na znižovanie byrokratickej záťaže, na úsilie o ekonomickú efektivitu a na rozpočtovú stabilitu univerzity.“
Skočíme vám do reči, ale to len preto, že načrtnuté ciele môžu znieť všeobecne, alebo samozrejme. Čo na to poviete?
„Áno, súhlasím. Verím však, že môžem akademickej obci vierohodne, s odkazom na svoju doterajšiu prácu, ponúknuť konkrétne kroky k ich naplneniu a energiu, ktorú si žiada realizácia deklarovaných cieľov. Uplynulé roky sa tiež diskutuje o tom, či rektor má byť akademik alebo manažér. Akoby bolo potrebné voliť si medzi akademickou kultúrou samosprávy a manažérskou subkultúrou. Koncept úlohy rektora ako zástupcu akademickej obce je pre mňa spojený s participatívnym spôsobom riadenia, ktorý je založený na vzájomnej diskusii, argumentovaní a hľadaní konsenzu. Tento spôsob riadenia však predpokladá dobrú vôľu, otvorenosť, poznanie a rešpektovanie kompetencií a aplikovanie základných hodnôt Katolíckej univerzity, ktorými sú pravda, profesionalita, jednota a zodpovednosť. Zákon o vysokých školách stavia rektora univerzity do pozície osoby, ktorá jediná koná v mene univerzity. Som si vedomý tohto poslania a úlohy reprezentovať univerzitu na medzinárodnom fóre aj na Slovensku v Slovenskej rektorskej konferencii, v Konferencii biskupov Slovenska, na rokovaniach s predstaviteľmi vlády, parlamentu, regionálnej a miestnej samosprávy, ale aj s podnikateľmi a zamestnávateľmi v prospech lepšieho uplatnenia našich absolventov.“
Hovorí sa však aj o zriadených právnickej, či iných fakúlt. Podarí sa to počas nasledujúcich štyroch rokov? Budete sa o to usilovať?
„Počas prvého funkčného obdobia sa nám nepodarilo uskutočniť zámery vybudovať novú právnickú či ekonomickú fakultu najmä preto, že sme takmer nepretržite popri iných nevyhnutných činnostiach pracovali na statuse univerzitnej vysokej školy. Minister školstva ho univerzite potvrdil po odporúčaní Akreditačnej komisie až 18. apríla 2011. Dovtedy nemalo zmysel zaoberať sa vznikom nových fakúlt, no koncom roka 2011 sme požiadali o akreditáciu študijných programov právo a kanonické právo. Akreditačné konanie ešte nie je ukončené, ale veríme, že bude úspešné a bude základom pre vznik novej fakulty.“

(Michal Domenik, foto ku.sk)