Kde vysedávala kedysi ružomberská smotánka?

27. jún 2012 | 23:29 | 955

Ak sa po niekoľkých rokoch vrátite do svojho domova, najrýchlejšie postrehnete zmeny, ktoré sa udiali. Čo tak vrátiť sa o sto rokov dozadu a v spomienkach profesora Karola Trnovského predstaviť si Ružomberok na začiatku 20. storočia, ako ho prezentoval v Ružomberskom hlase č. 4/1968.
„Hranicou mesta na severnej strane bol Váh, vtedy ešte neregulovaný a s plytkými brehmi. Dolu často chodili furmani kone napájať a kolesá máčať, aby sa nerozsušili. Medzi Váhom a železnicou bola prízemná budova štátneho soľného skladu a povedľa bola vystavaná poschodová budova s hrubými múrmi pre zamestnancov skladu. Potom tam bol umiestnený daňový úrad a len hodne neskoršie postavená žandárska stanica. Na druhej strane štátnej cesty vedúcej do Oravy bola známa krčma Pod Paračkou. Teraz sú v nej kancelárie uhoľných skladov. Železný most cez Váh bol postavený v roku 1888. Na ľavom brehu Váhu, asi tam, kde stavajú 14-podlažný činžiak, obyčajne pristavovali plte, ktorými sa zvážalo drevo od Hrádku až do Komárna. Na pltiach boli poukladané „štósy“ dosák a pltníci mali aj neveľkú nízku debnu, naplnenú zeminou, na ktorej si varili teplé obedy, azda len zemiaky a halušky. Vždy sme obdivovali, ako na drevenej plti možno klásť oheň. Magistrály zo západu na východ vtedy ešte nebolo a tak furmani museli od Černovej ísť ulicami cez mesto do Štiavnice, alebo cez železný most popod Mních do Liskovej. Revúca mala tiež nízke a plytké brehy, na ktorých garbiari kúpali kože dobytčie a na brehu ich vysúšali. Vo vidlici medzi Revúcou a Váhom bol málo pestovaný park, v ktorom zavše boli aj majálesy na pobavenie obyvateľov mesta. Za parkom bol kaštieľ Žofie, ktorý bol z troch strán krytý vodami a preto naozaj slúžil v prípade potreby ako pevnôstka. Na Mostovej ulici celkom pri Váhu bola cukráreň, kde vo voľných chvíľach vysedávala elita mesta. Tam, kde stojí štátna nemocnica, mesto zriadilo trhovisko na dobytok a tesne pri Váhu postavilo bitúnok v roku 1895. Pamätám si, ako býk, ktorý mal byť zabitý, utiekol mäsiarom a rovno išiel do Váhu a dlho tam stál. Úroveň dobytčieho trhoviska bola asi o 110 cm nižšie, ako je teraz záhrada nemocnice. Keď sa stavala štátna nemocnica, tesári Šventovci z Likavky postavili cez Váh provizórny drevený most, po ktorom navážali z druhej strany Váhu zeminu na železných vozíkoch po koľajničkách. Pod Kuskovou vilou bol hodný kopec a nazývali sme ho Vinohôrkou a pri nej sa mládež kúpala a slnila. Celý tento kopec padol na zvýšenie terénu pod nemocnicou.“ (fd)