Viac smelosti (moja drahá)

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Drahá moja, hneď úvodom Ti musím povedať, že môžeš banovať, keď si neprijala pozvanie na novoročný koncert v synagóge. Ani nie tak kvôli mne, ale tým dvom hudobníkom, ktorí tam v trojkráľovú nedeľu vystupovali. Určite by sa Ti páčili, najmä ten jeden. Viem, že tuhá zima, ktorá bola, odradila azda aj ďalších, tak ako Teba. Synagóga však bola parádne vykúrená, takže dnu bolo veľmi príjemne. A toto prekvapilo aj týchto účinkujúcich, ktorí sa priznali, že v takomto priestore čakali chlad.
Ako Ružomberčana ma to, samozrejme, potešilo, že sme vedeli českých muzikantov takto prekvapiť.
A tiež ich šokovala velebnosť a elegancia interiéru. Netajili bázeň a úctu k tomuto priestoru a márne lovili v pamäti, kedy a kde mali česť v takomto niečom podobnom vystupovať.
A to ma tiež tešilo, ako určite i mnhohých v publiku, ktorí sem radi chodia.
Ale ku koncertu. Jednoducho pecka. Dvaja dlhovlasí chlapi sa postavia na pódium a potiahnu poldruhahodinovú šnúru hry a spevu takmer bez oddychu. Nie vždy sa to dá vidieť a zažiť. Jednoduché a zároveň silné. Majstrovstvo kumštu veľa nepotrebuje.
Očividne sa tešil z možnosti vystúpiť práve v synagóge fenomenálny saxofonista a hráč na dychové nástroje Michal Žáček, sám židovského pôvodu. Azda tu je aj prameň jeho mimoriadnej muzikality. Hrou na soprán saxofón navodzoval lyrickú príchuť snivej romatickej pohody. Ale aj na flautu, lebo tých dychových hudobných nástrojov mal viac so sebou.
Rockérsky Mário Šeparovič sa predstavil ako skvelý multiinštrumentalista a spevák. Vystačil si s jednou akustickou gitarou a vypožičaným naším klavírom, ktorý ako gitarista s bravúrou zvládal. Mne sa najviac videl v bluesovo-džezových polohách a claptonovských skladbách. Ale aj Tvoja citlivá ženská duša by si prišla na svoje, najmä pri stingovkách či lenonovkách. Tu vložili obaja umelci do známych skladieb osobitý hudobný výraz.
No, škoda, že si sa, drahá moja, v nedeľu nevyzula z obľúbených papúč a neodklikla sa od sociálnych sietí.
Chýbalo Ti, možno, ako i mnohým, viac smelosti.
Viac smelosti vyjsť medzi ľudí, zažiť niečo pekné. Potešiť sa len tak z nášho ružomberského života. Lebo to pravé sociálne cítenie, spoločne prežitého, sa deje práve pri takýchto podujatiach. Nielen, že to prežiješ s divákmi, ktorí nadšene tlieskajú doprosujúc sa o prídavok, ale aj, že to zažiješ s niekým blízkym. Tak to potom oboch obohatí i posilní. To je ďalšia pridaná hodnota. Mimochodom, tu sa vytlieskala coehenovská Hallelujah.
Najradšej by som bol, keby to zažili všetci z nášho mesta. No, mnohí sú takí, že ešte v synagóge ani neboli.
Lepší štart do nového roka si ani nemohla mať. Tvoje skutočne skvelé vianočné koláčiky však, prepáč, len ťažko môžu konkurovať takejto chutnej porcii kultúrneho zážitku. A nový smartfón, čo si dostala pod stromček, si si mohla tiež vziať so sebou. Mnohí diváci ho cez celé vystúpenie ani z ruky nepúšťali, nahrávali a fotili.
A už nechcem počas tohto roka počuť, že budeš Ty alebo aj niekto iný, lamentovať, že sa v Ružomberku „nič nedeje”...! Treba len pozorne vnímať ponuky kultúrnych podujatí okolo nás. Kultúrny dom Andreja Hlinku, ktorý mnohé podujatia, ako aj tento koncert,u nás v meste pripravuje, nezvykne, ako sa vraví, stupiť do kaluže...!
(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.1/2019)