Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Čo vidíš na druhom, čakaj na sebe. Alebo, sýty hladnému neverí. Príslovia so životom a jeho okolnosťami v zrkadle. Vietor, ktorý duje väčšinou do chrbta a nadúva plachty života, sa aj postupom času a samozrejme i veku, poľahky môže zmeniť na chladný a silný protivietor. Prostredie, okolie a život, či pohyb v ňom, si potom začne človek podrobnejšie všímať.
Jeden schod - veľký problem
Obyčajný pád na schodoch sa svojimi následkami môže podpísať pod celý ďalší život.
Umiestniť vstupnú časť budovy do úrovne nula s okolitým terénom, je pre našich stavbárov, najmä z dôb minulých, veľkou neznámou v rovnici, ktorá nemá riešenie. A tak potom tu máme bytovky, kde treba ku výťahu prekonať vždy niekoľko schodov alebo aj - a aspoň - jeden. A je tu veľký problém. Ale iba pre vozičkára.
Na takýchto ľudí sa pri smelých architektonických zámeroch, aspoň u nás, pramálo myslí.
Budov s nulovou úrovňou prístupu voči terénu je v našom meste len niekoľko. Katolícke kostoly, hotel Kultúra a starý hlavný pavilón v bývalej štátnej nemocnici.
Po schodoch, po schodoch
Schodisko do Galérie Ľ. Fullu môžeme pokojne označiť ako vražedné. Klzký materiál schodníc, najmä počas vlhkého počasia, otvorený priestor po stranách. Ochrana dochytiť sa, žiadna. Určite by také pomocné zábradlie „narušilo” čistotu architektonického výrazu. Nádych elegancie odporuje zámeru bezpečnosti.
V Liptovskom Mikuláši však ohľad na architekta nebrali a socialistické dedičstvo, v podobe kultúrneho domu, drzo doplnili nerezovým zábradlím. A čo. Jednoduché sa často javí najzložitejšie.
Na hlavné schodisko našej radnice a kultúrneho domu bolo záchytné madlo doplnené až v 90. rokoch. Dovtedy lemovali tieto schody, kde je veľký pohyb osôb, len hladké steny z mramoru. Obe stavby výrazne pomohli pohybu v nich dobudovaním výťahu.
Nie tak dávno sa podarilo zabezpečiť, vrátane bezbariérového prístupu, aj dom smútku na cintoríne.
Elita a ulica
Policajti, pomáhať a chrániť, v Ružomberku prirobili vo svojej budove, z predvojnového obdobia, k otvorenému schodisku aspoň drevené zábradlie. Vstup, na odelenie osobných dokladov a dopravné, ešte doplnili rampou pre vozíček.
Starosťou s bezpečnosťou prístupu sa tiež pochlapil obdobný vchod vedľa, do okresného súdu. Schodisko, v minulosti, bez možnosti pridržať sa zábradlia, doplnili jeho kovovou verziou. No, pomoc pre vozičkára žiadna. Úsek ulice strikne vyhradený dopravnou značkou zákaz (čo len) zastavenia pre návštevníka. Zato pracovníci súdu majú k dispozícii celý úsek bez obmedzenia. Takže, napríklad, ani taxík nemôže v zmysle použitého platného dopravného značenia, čo i len na chvíľu pristaviť pred súdom, so svojím klientom, ktorý potrebuje bližší prístup.
Parkovanie
Vyhradené parkoviská by sa hodili aj nášmu hlavnému Námestiu Andreja Hlinku, a to na oboch jeho koncoch. So zriadením takýchto parkovacích státí pre zdravotne znevýhodnených si nerobí starosť ani naša univerzita.
Žiadne z jej pracovísk takýto druh parkovania nemá.
Treba pochváliť supermarkety Billa a Tesco, ktoré túto formu parkovania a komfortnosti prístupu suverénne dávno vyriešili. Lídl až posledné mesiace pridal jedno takéto státie ku vchodu do predajne. Ostatné sú bokom, zato však pri vozíkoch.
Najviac sa „vyznamenal” Kaufland, keď po rekonštrukcii predajne a parkoviska doslova segregoval zdravotne znevýhodnených zákazníkov na samý okraj parkoviska, čo najďalej od vozíkov a vstupu do obchodu.
Komunikácie
Rekonštrukciou križovatiek v styku štátnych ciest s mestom sa veľmi polepšilo nielen slabozrakým a nevidiacim, ale najmä vozičkárom. Jednoduchým znížením 20-centimetrového obrubníka na okraji chodníka sa pre takéhoto človeka sprejazdnil aj prístup z Likavky do mesta pri lavici.
„Predovšetkým veľmi nekvalitný povrch chodníkov mi sťažuje samostatný pohyb mojím vozíkom. Katastrofálna je najmä pešia zóna pri trhovisku, ale aj chodníky na Rovni. Keď som v Liptovskom Mikuláši, dostanem sa v pohode všade,” ponosuje sa vozičkár Maťo pre naše noviny.
Urbanistické, či dopravné riešenia, predovšetkým v našom meste, nežiaria empatiou. Pri určitých skúsenostiach v iných mestách a nedajbože v zahraničí, vidíme v porovnaní, že náš Ružomberok je na tom najhoršie.
Svet je inde
Naše takmer susedné mesto Zakopané rieši parkovania pre zdravotne znevýhodnených s bravúrou a veľkoryso. Nakoniec, ako azda všade v Poľsku. Výrazne modro vyznačené plochy sú na dôležitých blízkych miestach pri peších zónach, kostoloch a verejných budovách.
Španielsko rieši takéto parkovanie v tesnom kontakte so vstupom do budovy. Ak je na modro natretý na ulici parkovací segment, určite je hneď za ním v tesnej blízkosti štátny úrad, najmä súd. Iný kraj, iný mrav.
V Ružomberku sa takto správa okresný úrad. Dve parkovacie státia ZŤP má oproti vchodu.

Štátne inštitúcie a úrady, súd, pošta, úrad práce, múzeum, galéria, aspoň v Ružomberku, si ťažkú hlavu, bezbariérovo a komfortne sprístupniť vstup do svojho vnútra, očividne nerobia. Plošiny pre zdolávanie schodísk sú zrejme neznámym zariadením. Pritom pre takúto formu pomoci sú rôzne formy podporných dotácií. Ale to by sa muselo niekomu chcieť.
A ten, niekto, ostáva skrytý v anonymite moci.
Barometrom úrovne spoločnosti je aj jej nastavenie voči slabším a zraniteľnejším. Viaceré podnety pre zlepšenie kvality života sa dajú čerpať aj od našich susedov a nemusí to byť vždy len v zahraničí...
(článok sme zverejnili ako reportáž v Ružomberskom hlase č.10/2020)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: